Boulder.sk

Nie preto, že by si určite aj Medvedia skala zaslúžila pozornosť, alebo preto, že by si ju zaslúžilo to málo bouldrov, ktoré ju spestrujú. Je to preto, že sám pán skvost tuná prebýva, on prisal sa ku klenbe neveľkej a vrhá tieň, čo v tme večnej iba cítiť možno.

Bratislavčanovi sa svet zmenil, keď nazrel do lesov prehliadaných. S diviakom hrbatým postretol sa, ale nie o tom, to ten balvan žulový dôvodom jest. Predelil monotónny svet mestský a s úškrnom do večnosti bouldristu privítal. Šok vyplnil jeho ústa dokorán vyčapené... Čo to? A blavák, že kurňa, aký klacek fešný.

Ondro s Luigim sa činili a ponúkli svetu ďalšiu porciu z nenápadnej bratislavskej žuly. Vo svahoch nad Devínskou cestou nejedna suť indíciami volala. Až dnes sa však oficiálne potvrdila prítomnosť bouldrov aj na tomto území. Od tých najmenších, cez menšie, až po trochu väčšie. Bratislavský pôvod ich však menuje významom tým najväčším. História tunajšieho boulderingu ale prepísaná jest hlavne kameňom „Predel“. Prenechám už ale slovo Ondrovi...

Budík dnes víkendovo nezazvonil. Až slnko, ktoré prešlo sitom záclony sa jeho role ujalo. Človeku sa ani veriť nechce, že sa medzi tie trápne vlhké dni vtesnal aj jeden takýto neodolateľný. Neváhajme a utekajme, čo nám nohy stačia, veď svetlo tu nebude večne! Záhorie môže byť zatečené, Malé skalky tiež, tak kam? Bratislavská perla, tá je ako ruka pod znavenou hlavou na bare, ktorá ťa vždy zachráni pred trapasom.

Niektorí ľudia sa na skaly pod Plaveckým hradom sťažujú, že sú temné. Málokto to tam má rád. Ja to tam milujem ako kdekoľvek inde. A teraz v zime to tam ani nieje také temné ako v lete pod záclonami zelene.