Boulder.sk

Pátral som vtedy po informáciách bouldrových, čoby zasadených do údolia Wachau, keď som náhodou natrafil na zaujímavé fotografie balvanisté. Zo Švajcu, prvotná myšlienka mnou preblesla, až kým mi do oka nepadol aj popis hlásajúci Wachau. Len 170 km takéto skvostné balvany, a my o nich nič nevieme? Ako to, že v dnešnej internetovej dobe sme tam ešte po žiadnej vlne nedosurfovali? V tom musí byť nejaký háčik.

Text obsahuje explicitné výrazy a vulgarizmy. Ak vám vadia výrazy ako: mrdať, kurva, píčo, prípadne slovné spojenia: dělej píčo, píčo vole, jeb tomu píčo, pičionsight, tento text radšej nečítajte.

Vulkanické pohorie Poľana sa už dávno preslávilo svojou lezeckou oblasťou Kalamárka. Ale bouldering je tu, mimo niekoľkých možností na Kalamárke, doposiaľ neznámy. Len málo kto vie, že sa v Podpoľaní nachádza potenciál pre pestré boulderingové vyžitie. Je viacero lokalít, ktoré sú ľahko dostupné, čiže pre bouldering ako stvorené. Preto vám ponúkam niekoľko motivačných fotiek.

Maličká Toyota Yaris hrkoce po prašnej Buttermilk Road. Predpísaný speed limit 25 míľ za hodinu neatakujeme ani náhodou, a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa blížime do jednej z najznámejších a najlepších bouldrových oblastí na svete. Sme tu iba my, drsná kalifornská púšť a táto „parádna“ cesta, ktorej pokračovanie je aj na mapke zaznačené slovami: „to Heaven“.

Keď som pred týždňom pri kozube na Končitej vravel Svišťovi kvetnaté slová o bratislavských šutroch, že načo jazdiť niekam ďaleko, máme nad mestom nejedno miesto, kde nám žula predostiera nadregionálne ponuky, ešte som netušil, že skloňujem najbližšiu sobotu.