Mágia niektorých miest dokáže odzbrojiť vašu myseľ. Stačí krátka vizualizácia a razom schopní ste potlačiť do úzadia všetky reálie - počnúc vysokými teplotami, drsnosťou skaly a končiac pri ich kombinácii. Niekedy sa vám však nežiada zbierať skalpy, stačí proste byť.
Počas mojich sólo výjazdov na skalky a balvany sa vo mne často (vlastne takmer vždy) odohráva niečo, čo by sa dalo nazvať dialógom. Skôr ako ma odsúdite a v duchu označíte za schizofrenika, skúste si prečítať pár nasledujúcich riadkov o tejto mojej hre. Schválne, možno Vám trochu pripomenie tú Vašu. Ja som tú svoju nazval Minca.
Konečne sa nám podarilo vyraziť v piatok o niečo skôr. Čo z toho, keď sa cestári z celých Čiech rozhodli tráviť prázdniny medzi Svitavami a Náchodom. Tempo, s ktorým by sme skončili predposlední dokonca aj na stíhacích pretekoch suchozemských korytnačiek, podčiarkuje moje nadšenie z podrobného poznávania českého vidieku. Keď mi konečne piaty zaradený stupeň vyčaruje úsmev na tvári a vidina studeného plzenského bahienka na Ostaši sa stane reálnejšou, ozve sa mechúr niektorého z párty posádky a môj svet sa razom rúti do temných hlbín plaziacich sa áut a ukradnutých snov.
Bola to prvá zahraničná boulderingová oblasť, ktorú som navštívil. V ten deň som tu preliezol svoje prvé 6C – Uga Aga Iga, klasiku, ktorá svoje čaro úspešne predáva dodnes. Bol som nadšený. Dnes už môj výber destinácie podlieha náročnejším kritériám, ale tamojšie kúsavé vápno sa občas z pivničných kútov vedomia vynorí. Ba dokonca sa stáva, že sa mu chytím na lep.
Díkuvzdání je krásny žulový problém po chytoch na Loučovice mierne netypický. Nájdete ho v sektore Nový svět a každopádne by ste si ho nemali nechať ujsť.
