Boulder.sk

Kanárske ostrovy sa pre nás stali synonymom úteku s vystretými rukami. V čase, keď sa na Slovensko znesie kupola chladného a nepriaznivého počasia, je treba utekať za väčšou pohodou. Najlepšie na miesto, kde je permanentne dobre, kde si vás slnko hľadá od rána do večera, kde je čo objavovať cestovateľsky i bouldrovo a kde sa vám pomedzi chrúmajúce krevety dostáva pod zuby chuť neskutočnej pohody.

To bolo ešte v decembri. Zašli sme jednu veternú a chladnú nedeľu do Chřibov na Moravu. Vplávali sme do pohoria z inej strany ako obvykle. Privítala nás Kudlovická dolina. Cieľom našej cesty ale neboli Senníky, úradujúca zvedavosť zvolala na nás z lesa od skál Košíkovských, ktoré len nedávno pričuchli širšej verejnosti ako staronový boulderingový lokál.

Bola by škoda opomenúť onen pekný výjazd na Šumavu, čo by môj tretí za posledný mesiac. Áno, pred týždňom sme v kvartete opustili zovretie pracovného týždňa a s mierne neistou víziou suchých bouldrov vyrazili do Loučovíc.

Mocná to medvedica z hlbín šumavských lesov preverila nejeden cecok, prefackala nejednú dlaň.

Náhly záblesk, strhnem sa, čo to? Otvorím oči a pomaly zaostrujem. Na strope okamžite hľadám odpovede na masu otázok, ktoré ma nepripraveného zavalili. Čo sa deje? Aký je deň? Koľko je hodín? Čo bude nasledovať? Zrazu si spomeniem, že som dnes už raz vypínal budík a že tomu zvoneniu som ešte včera prikladal veľkú váhu. Naťahujem chvejúcu ruku za mobilom. Strach z blížiacej sa konfrontácie s realitou je nepopísateľný. A je to tu! Životné poznania občas vedia nepotešiť. Už som mal dve hodiny cestovať na Šumavu.