Boulder.sk

Kultúrne a spoločensky strávený víkend v Štiavnici mohol znamenať len dve. Po prvé, že blízkosť Pukanca je mimoriadne otravná a myseľ sa s touto skutočnosťou nevyrovná, až kým jej nervové zakončenia v prstoch neodovzdajú rázny andezitový pozdrav. A po druhé, že keď sa tak nakoniec stane, horúčka sobotňajšej noci ešte nebude vôbec vyležaná.

Mohli sme byť kdekoľvek. Predýchavať letné sparno čvachtajúc sa niekde pri jazere, ukrývať sa v tieni pod stromom, a vybublávať pri tom slamkou zo dna koktejlového pohára posledné chladné kvapky. Robiť aktivity adekvátne tropickým horúčavám, mohli sme sa zahrabávať do piesku a namáčať si kotníky v prílivovej vlne. Ani na chvíľu sme nezaváhali, zbalili si plážové veci a vyrazili na 4-hodinovú cestu. Bouldrovať.

Nabudený mechanizmus predstáv o nekonečných cestách za balvanmi svetových kvalít. Cesty za vzdialenými spotmi Európy či tie kratšie do alpských krajín. Väčšinou mi dokonca stačí aj niekoľko myšlienok smerujúcich k našim bratom, a vyrazíme. Pritom za to môže nevedomosť, informačná prázdnota, že krajinu rodnú z cieľov často vypúšťame.

Bratislavská perla je zatiaľ tým najlepším, čo urodili naše mestské lesy. Na relatívne malom priestore dnes ponúka pomerne veľa bouldrov. Ak vám nevadí ostrý žulový zub či občasné bouldrové vymedzenie, nech sa páči, tunajší skvost vás už očakáva.

Pred dvoma týždňami boli dvaja chlapci spoločne na Ostaši a v Bore. Trošku aj zabouldrovali, trošku aj popili, pochopiteľne tak z toho nemohlo vzísť zlé video...