Boulder.sk

Jedni ho milujú, iní nenávidia. V stredočeskej zemi na svoje miesto nárokoval si rozsiahly bouldrový lokál. Žulové pupáky do hrubej knihy odkázal, smerov stovky, až sa v nich ťažko orientovať. Názov kolegovi ruskému ukradol, tak prepáčte milí laici, za večné fóriky cestovateľské... za poslednou zákrutou už rozbíja hmlu svojimi komínmi - Petrohrad.

V novembri si vždy rád privstanem a povytriasam z lapača snov také, čo sa opakujú. Dnes vypadol mi aj posledný, vyzerá to na to isté. Babie leto, odhrň závesy a zabaľ nás do svojich lepkavých pavučín! Chladno vydýchni, urob čary a prenechaj nás Končitej..., keď nám lapače tak často plní.

Tam kde sa bájny Titanik lesov slovenských naveky potopil, trčí zo zeme už len jeho mocná prova. Po vekoch tiahlych bádatelia našli ju a s údivom preveľkým reliéf jej zaujímavý rukami zahltili. Sediac pod ňou, začali sa načahovať a ťažké zadky k nebesiam dvíhať. No a tak to začalo.

Pomastíme opľuté dlane, vypraskáme stuhnuté prsty a vrhneme sa na prvý pieskovcový balón. Cap cap, čoby tlieskanie uznania, boríme sa v pekných bouldroch na Pečínke. Len hodinu a pol z Bratislavy za serióznymi problémami? Presne tak. Cap cap.

Každý lokálboulderpatriot by mal u nás povinne navštíviť bouldre pri Pukanci. Hlavne preto, že sa o nich toľko píše a pretože sú spojené so zvučným menom autora najťažších práskov. Tých je tu slušná hustota a aj keď je väčšina z nich na jednom kameni, papierovo dosahuje ich množstevná prevaha najvyšších čísel na Slovensku.