Boulder.sk

Stáva sa všeličo. Niekedy vás to ani nenapadne. Pri sŕkaní levického cabernetu jednoducho uchopíte do rúk organizáciu zajtrajšieho výletu. Začnete snívať, predsa len trošku skôr ako vám realita vyloží všetky karty, a ráno sa tam s mierne treskúcou hlavou proste vyberiete. Na miesto, kam vás večerné chute vyslali. Do chladných previsov nad Hartensteinom.

Písalo sa neisté popoludnie neistého dňa niekedy v minulosti dávno stratenej a nenávratne zabudnutej. Rozhodnutie padlo: Pavúčia skala. Neistota panuje aj v počasí. Sem tam pomrholí, ale odradiť sa nenecháme, a sadáme na autobus smer Turie. Vo vrecku mobil a nafotený prístup do inkriminovanej oblasti s označenými orientačnými bodmi.

Všetko sa to začalo jedného daždivého rána. Ako každý príbeh, aj tento je náhodným sledom nepredvídateľných udalostí. Stačí sa pozrieť na svet očami kvantového fyzika, a každý jeden moment v našom živote nadobúda úplne novú perspektívu. To množstvo rozhodnutí a nekonečno nerozhodnutí! Za poslednými dvoma víkendmi stálo jedno v tej chvíli nepodstatné rozhodnutie.

Kedysi sme sem jazdievali čoby inej oblasti nebolo. Niekedy aj víkend po víkende, všetko záležalo od úspešnosti v preliezaní restov. Keď sme si odliezli maximá, nechali sme pozdravovať jaskynného ducha a možno aj dva roky sa tu neukázali. Jeden rest sa mi však v hlave predsa len intenzívnejšie zakorenil. A keďže sa v sobotu naskytol priestor a okolnosti zavelili, nastal čas na návrat.

Občas zrazu fičíme s Lukášom autom kamsi na skaly, chvíľu pobudneme, čo-to poskúšame, niečo vylezieme. Skalám sa dnes venujem málo, no aj tak ich mám stále rád. Hlavne tie kung-fu pohyby a potom tú nutnosť vyprázdnenia hlavy od zbytočných myšlienok. Tu sú ňáke fotky a šplechy z jarných pobudnutí v Karpatoch.