Boulder.sk

Jeden pekný deň si sedím pod Altamirou a s úžasom hľadím na krásne tvary kameňov,ktoré nám lesy Pukanca ponúkajú. Nie je ich veľa, ale niektoré stoja naozaj za to! Nadol, smerom k potoku, cerí svoje zuby Žralok. Vľavo straší Démon a tu hneď vedľa dávanamňapozor Ryba. V tom mi oči spočinú na parádnom kameni. Chvíľu sa dívam a on mipostupne po jednom odkrýva svoje tajomstvá. Ako to, že naň ešte nič nevedie?

Z hodín už začuť diktát blížiacej sa obedňajšej pauzy. Nedeľné váhy času začínaju byť v rovine. Nebude viac hodné skrývať telo vo vyhriatom podhubí perín. Človeče, ukáž odvahu vymaniť sa z pohodlia a zhoď tú nohu na pevnú zem! Bouldrovať dnes chce, no nie a nie to dokázať. Ej, ale by na nás discplinovaní bouldristi palice lámali.

A máme za sebou ďalší z jesenných Fontáčov, ktorý nás už šiesty rok s vianočnou pravidelnosťou obdarúva zážitkami. Ani tohtoročný október nebol iný. Snáď len, že stany nahradili izby, Kubovi nevypadlo rameno, navrátil sa Luigi, prišiel i Tomaso, dievčatá úspešne nahryzli do 6Ačok, skúsili sme nové sektory a vôbec, prefiltrovali sme cez pľúca vzduch plný jedinečnosti, s borovicovým korením, šmahnutý papraďami a ohriaty od jesenného slnka. V každej minúte sa vlastne stalo strašne veľa, ako keď si jazyk spomenie na čerstvú citrónovú šťavu a rozčvachce sa na všetky strany. Ten šťavnatý moment z pod kože až pupienky vyrašiť nechá, sú to iba sekundy, ale keď ich roztiahnete do ôsmich lezeckých dní, zostanete nemo stáť s jazykom po zem a celý očvachtaný.

Keď sa september zlomí v páse, radosť osedlá blesk a okamžite trafí môj hromozvod. Teším sa na príchod vrelej šumavskej tradície, ktorá vždy veľa spomienok nechá vykypieť. Skvelé, že ju ďalší rok zdobí a dnešné časy neľahké že prežíva. Stretnutie skromných bouldristov v štedrých lesoch je vždy cennou skúsenosťou. Presne ako loučovický bouldering.

Nezapadá lístím zem pod veternými vírmi. Nespráchnivie túžba časom pod vôľou aktívnou. Nezarastie skala machom pod rukami lezca... Cti zákony Džungle, a nenechaj ju z mapy zmiznúť.