Boulder.sk

Ahoj Oliver, posielam ti slnečný pozdrav z teplého talianskeho regiónu Ligúria. Je to neuveriteľné, ale aj (takmer) lezci vedia skončiť v prímorskom meste s plážami, ktoré sú preplnené Talianmi a v ojedinelých prípadoch aj zahraničnými turistami. No dobre, bol by v tom čert, aby vo vzdialenosti na hod kameňom (takým menším) nebolo aspoň pár šutríkov, však to poznáš. Zubaj spomínal aj starého kamaráta Christiana C. Ale o Zubajovi neskôr.

Ťažšie sa rodia slová perexové spod pichľavých klávesov. Prsty po nich poskakujú ako ustráchaný fakír pred pokusom ľahnúť si na jeden klinec. Štípu a mrvia sa, aby svoju pamäť ochudobnili aj od posledných zarytých odkazov vyhriatych petrohradských kryštálov.

Otrocká práca stieračov zľahka hypnotizáciu zvláda. Hore dole hore dole. Krátky je moment, keď oko plné viery na svet za čelným oknom zaostrí. Len čo sa stierač vracia už len čmuhy vidno. Taká je krajina zradená predpoveďou. Rozmazaná. Ako premiérovo namaľovaná dievčenská tvár pre adresáta, ktorý na to rande neprišiel.

... pri menej štandardných teplotných okolnostiach. Teplo, dusno a vlhko vytvárajú bouldristami lačne vyhľadávanú kombináciu podmienok, z ktorých vedia vyždímať nekonečné množstvo lezeckej motivácie. Premotivovaný jedinec ležiaci na bouldermatke tak býva v lese častejší ako jedlá huba. A presne toto nás postretlo. V tieni balvanov ukrývame naše zúbožené telá a striedajúc mŕtvolné polohy prehlbujeme svoj energetický defekt.

Spod húštin, už skoro letných, siahli k svetu ďalšie fešné bouldríky na Končitej. V rámci tvorby sprievodcu ma zákutiami Gepňárky previedol najväčší, a asi aj jediný guru, ktorý sa sem za odhalovaním andezitových tajomstiev relatívne často vracia.