Zúženie lezeckých možností zvýšilo tlak na lokálne možnosti v okresoch a krajoch, a tak k našim balvanom musel pričuchnúť každý, kto si jednoducho potreboval zaliezť. O trošku viac asi trpeli lanolezci, pretože okrem zatvorených stien im chladné počasie „zatvorilo“ aj tých pár skalných stien blízko domova. A tak sme sa míňali na bouldrových spotoch kadekto, resp. hlavne tí, ktorí doma akurát neležali s covidom.
Bouldering na kremenci je špecifický. Výskyt tejto horniny je na Slovensku oproti vápencu, žule, andezitu, dokonca aj pieskovcu, v úzadí. Mnoho lezcov ho príliš nevníma, alebo ho registruje ako menej dobrý, až podradný materiál na lezenie. Často je príliš členitý, lámavý, boľavý, neestetický. Našťastie existujú výnimky aj v tomto prípade, tak si poďme o nich povedať.
V lete to netreba vzdávať. Nakoniec, keď si medzi mlynskými kolesami svojho tréningového plánu, jednoducho musíš. Riči teda prišiel. Po minulotýždňovej skúsenosti s vysmaženým Záhorím ma pozitívne prekvapil. Nevzdal to a odmenou mu bola dobrá bouldrovačka na Medveďke.
AKTUALIZÁCIA! Už je to osem rokov, čo som dal von prvú verziu sprievodcu na Dolnú Medveďku. Vtedy to vyšlo na 13 jasných smerov. Jedinečnosť previsnutého profilu ma po rokoch zavolala naspäť. Spolu s Mišom sme sa do tvorby nových bouldrov obuli s poriadnym zápalom, ako sa na poctivý domáci lokál patrí, a previs sa poriadne zahustil.
Stačila jedna návšteva (po roku) a znovu som sa namotal. Vždy si poviem, že takýto profil a bouldre u nás nenájdeme na každom kroku, nie to ešte v rámci lokálneho dosahu.
