Boulder.sk

1. Rozhodnutie vyraziť štvrtok večer padlo na poslednú chvíľu. 22:30 odchádzame z Bratislavy za novým rýchlostným rekordom. O pol druhej ráno sa ešte s policajtmi hráme na fúkanú, ale 2:15 už v Machove rozkladáme pelíšek.

Stíchlo rádio. Dokonca ani Vanda nič nehovorí. Možno únava, možno preteky s myšlienkami, možno lov spomienok či vyfarbovanie predstáv. Prestávka medzi skladbami v playliste môže byť dlhá. Ako teraz. Každý z nás je so sebou. V upršanom svete necháva čas kĺzať na mokrej vozovke, až kým sa mu nerozostrí obraz otvárajúci bránu k zadnej strane viečok.

Sněžník sme si za poslednú dobu veľmi obľúbili. Znamená pre nás nielen výbornú alternatívu k Boru, ale s parádnym sprievodcom, ktorý vyšiel minulý rok, to má hneď inú príchuť. Nehovoriac o hriešne dobrých palacinkách v penzióne pod rozhľadňou a jedinečnou scenériou. Keď sa do onej konštelácie vtesná 9 bouldristov s dvoma krpcami, vznikne z toho príjemný víkend plný rozmanitých chutí a štebotov.

Iste to poznáte. Ten stav, keď sa cítite perfektne, dobrá nálada smerom pod skaly a myslíte si, že vytrháte chyty z projektov, ktoré máte rozlezené. Ideálny čas na prelezy. Samozrejme chyty by mohli zostať na pôvodnom mieste.

Veľkonočné sviatky? Bezpochyby Zillertal! Alebo Ticino? Hecnúť sa až do Varazze? Nie, nie, pozrieť Prilep! Pár dni vo Fontáči, možno na skok Sardínia... O pár dní míňame cieľovú tabuľu s nápisom Tábor.