Mágia niektorých miest dokáže odzbrojiť vašu myseľ. Stačí krátka vizualizácia a razom schopní ste potlačiť do úzadia všetky reálie - počnúc vysokými teplotami, drsnosťou skaly a končiac pri ich kombinácii. Niekedy sa vám však nežiada zbierať skalpy, stačí proste byť.
Počas mojich sólo výjazdov na skalky a balvany sa vo mne často (vlastne takmer vždy) odohráva niečo, čo by sa dalo nazvať dialógom. Skôr ako ma odsúdite a v duchu označíte za schizofrenika, skúste si prečítať pár nasledujúcich riadkov o tejto mojej hre. Schválne, možno Vám trochu pripomenie tú Vašu. Ja som tú svoju nazval Minca.
Konečne sa nám podarilo vyraziť v piatok o niečo skôr. Čo z toho, keď sa cestári z celých Čiech rozhodli tráviť prázdniny medzi Svitavami a Náchodom. Tempo, s ktorým by sme skončili predposlední dokonca aj na stíhacích pretekoch suchozemských korytnačiek, podčiarkuje moje nadšenie z podrobného poznávania českého vidieku. Keď mi konečne piaty zaradený stupeň vyčaruje úsmev na tvári a vidina studeného plzenského bahienka na Ostaši sa stane reálnejšou, ozve sa mechúr niektorého z párty posádky a môj svet sa razom rúti do temných hlbín plaziacich sa áut a ukradnutých snov.
Bola to prvá zahraničná boulderingová oblasť, ktorú som navštívil. V ten deň som tu preliezol svoje prvé 6C – Uga Aga Iga, klasiku, ktorá svoje čaro úspešne predáva dodnes. Bol som nadšený. Dnes už môj výber destinácie podlieha náročnejším kritériám, ale tamojšie kúsavé vápno sa občas z pivničných kútov vedomia vynorí. Ba dokonca sa stáva, že sa mu chytím na lep.
Väčšina ľudí uniká pred zimou za slnkom a celý rok sa teší na leto. U druhu „homo bouldrista” je to presne naopak. Počas chladných dní sa oddáva svojím radovánkam, no s príchodom leta je nútený buď na chvíľu odložiť biely prášok, alebo cestovať na druhú stranu zemegule, kde je práve zima. Našťastie sa vhodné lokality na letné popoliezanie dajú nájsť aj bližšie k našim hraniciam. Nám dočasný azyl poskytol švajčiarsky Magic Wood.
