Boulder.sk

Už tradične rušíme víkendové povinnosti v túžbe oťapkať oblinky pieskovcov Východných Čiech. Tentokrát je to balkón, ktorý bude musieť dostať podlahu v iný, snáď upršanejší, víkend. Už nám to veru aj chýbalo. Po neuveriteľných vápencoch Kalymnosu sa musíme znovu aklimatizovať v malých výškach a problémoch pieskov vymytých časom.

Po vydarenej jesennej akcii som mal pocit, že mi už Končitá vydala zo seba to najlepšie a nadišiel čas nechať ju vydýchnuť. Pol roka som vydržal, ale v sobotu to bola práve ona, ktorá sa z ničoho nič začala prvá pripomínať. A keďže resty nám tu ešte nejaké ostali, nezaváhali sme.

1. Rozhodnutie vyraziť štvrtok večer padlo na poslednú chvíľu. 22:30 odchádzame z Bratislavy za novým rýchlostným rekordom. O pol druhej ráno sa ešte s policajtmi hráme na fúkanú, ale 2:15 už v Machove rozkladáme pelíšek.

Stíchlo rádio. Dokonca ani Vanda nič nehovorí. Možno únava, možno preteky s myšlienkami, možno lov spomienok či vyfarbovanie predstáv. Prestávka medzi skladbami v playliste môže byť dlhá. Ako teraz. Každý z nás je so sebou. V upršanom svete necháva čas kĺzať na mokrej vozovke, až kým sa mu nerozostrí obraz otvárajúci bránu k zadnej strane viečok.

Sněžník sme si za poslednú dobu veľmi obľúbili. Znamená pre nás nielen výbornú alternatívu k Boru, ale s parádnym sprievodcom, ktorý vyšiel minulý rok, to má hneď inú príchuť. Nehovoriac o hriešne dobrých palacinkách v penzióne pod rozhľadňou a jedinečnou scenériou. Keď sa do onej konštelácie vtesná 9 bouldristov s dvoma krpcami, vznikne z toho príjemný víkend plný rozmanitých chutí a štebotov.