Boulder.sk

V mladosti nás po večeroch učili tvorbe predstáv, snov a svetov cez rozprávky z knižiek. Pod tlakom realít sa časom všetko akosi prirodzene obrátilo, a pomaly sme mizli z naších obľúbených stránok. Ostali prázdne. Dnes sa ich učíme napĺňať sami. Nechýbajú nám sny a predstavy, sú to práve tie rozprávkové svety, ktoré sa z nich snažíme tvoriť, a ktorých súčasťou sa nám podarí byť pri troche šťastia aspoň na chvíľu. V poslednej etape sa to opäť prirodzene obráti. My budeme tí, ktorí budú predčítať.

Kúsance svedomia za ušami svrbia a bolia, nerád by som s mrľami nasledujúce dni prežil. A preto, skôr než za španielskou zemou frňák nášho lecina stúpne, pár viet víkendu poslednému vzdať charakterné jest. Kto sa sobotný večer nad pstruha naklonil, či poháre s historkami pikantnými skrížil, s láskou na chatárkin úsmev spomína a možno trošku viac na tváre kamenné.

Články o Petrohradskom padání isto vaše kurzory neobídu. Budete skrolovať faktami 11. ročníka akcie zvučnej, menami, čo 8mičky opäť zdrtili a inými, čo im pôdu preto nakyprili. Dozviete sa čísla trojciferné o ľuďoch prišlých, lezúcich, povzbudzujúcich a tancujúcich. O počasí vrtošivom a kameni mokrom. Rozhovorí sa však niekto o veľkosti tajomstva za roletami sociálnymi? Že čím nás to tie lesy vlastne vyprovokovali, keď sme na nich armádu zoslali?

V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.

To až keď všetkých pesimistov kopytami nahor mrsklo jar prišla. Svitu slnečného dožili len tí najvytrvalejší. Fronty sa dnes na bouldre nestáli, vytrvalejších totiž vždy menej bude. Vlastne sa dnes ani nič také nestalo ale túžba moja presviedča ma, že napíš im správu podnetnú, nech na bouldre pred spaním aspoň raz pomyslia.